Medium format vs. Full Frame

15.04.2017 14:45

15.04.2017  J.Vohnout         Pre krajinárskych forografov je stredný formát veľkým lákadlom, avšak z digitálnych stredoformátov, ktoré niesu až také veľké a ťažké,  sú momentálne na trhu len Hasselblad X1D-50c a Fujifilm GFX 50S...

Do tohto porovnania som však zahrnul len Fujifilm, pretože Hasselblad nemá výklopný displej, je takmer o polovicu drahší a napriek tomu, že je menší, váži len o 100g menej ako Fujifilm, čo je pri celkovej hmotnosti zanedbateľné.

Stredoformát som porovnával s overenými vlajkovými loďami Full Frame, - Canon EOS 5D Mark IV a Sony A7RII...

Toto porovnanie je robené z čisto praktického hľadiska, takže sa obmedzím na čo najmenej teórie a technických údajov. Ako fotografa ma zaujíma predovšetkým to, či má pre fotografovanie krajiny, prípadne architektúry, zmysel investovať do stredoformátu, ktorý je väčší, ťažší a drahší, ako Full Frame.

Všetky zábery boli snímané do formátu RAW a následne konvertované do 16- bitového TIFFu.

Do porovnania som vybral Full Frame fotoaparáty Canon a Sony, s ktorými fotografujem už dlhší čas a mám ich overené. Stredný formát zastupuje Fujifilm GFX50S.

Full Frame 30,04 MPx	Medium format 51,4 MPx	Full Frame 42,4 MPx
Canon 5D Mark IV + špičkový širokouhly objektív  Canon EF 11-24 f4 L USM, ktorému v podstate okrem rozmerov  nieje čo vytknúť. Na objektív je možné nasadzovať aj filtre pomocou držiaka Lee SW150, objektív som však testoval bez filtra.	Fujifilm GFX 50S + širokouhly zoom  GF32-64 mm F 4, ktorý je z hľadiska kvality porovnateľný s najlepšími širokouhlymi objektívmi s pevnou ohniskovou vzdialenosťou. Objektív 32 - 64 mm predstavuje ekvivalent ohniskovej vzdialenosti 25 - 51 mm a má vpredu závit pre filtre s priemerom  77mm.	Sony A7RII + vynikajúci (a najmä miniatúrny) objektív  Leica Tri Elmar 16 / 18 / 21mm, čo síce nieje najlacnejšoe combo, ale je určite najmenšie a najľahšie. Na objektív Leica Tri Elmar, je taktiež možné nasadzovať filtre (buď kruhové - s adaptérom  Leica E67), alebo zásuvné filtre Lee 100mm a Ray masters 100mm...)
Testované na 24mm	Testované na 25mm	Testované na 21mm

Máme teda dva Full Frame fotoaparáty, jeden stredoformát a tri širokouhle objektívy, ktoré patria medzi  najlepšie na svete.

Na úvod jedna záludná otázka:

Dokážete odhadnúť, ktorý z týchto troch záberov bol snímaný so stredoformátom ?

Prvý záber je snímaný s Canonom 5D, druhý so Sony a tretí so stredoformátom Fujifilm. Na tomto zábere sú rozdiely len minimálne, avšak fotografie sú jemne upravené, takže pri neupravených snímkach, sa stredoformát  na prvý pohľad odlišuje jemnými a realistickými farbami a akousi prirodzenou ostrosťou v mieste zaostrenia.

Vôbec prvé, čo som si všimol pri fotografovaní s Fujifilmom GFX50, bola farebnosť snímky. Pri pohľade do hľadáčika sú farby nádherné, majú zváštnu jemnosť a hĺbku, sú živé, ale nie krikľavé a dodávajú snímku tretí rozmer. Bol som veľmi zvedavý, či uvidím rovnaké farby aj na snímku v počítači a nesklamal som sa.

Na obrázku dole je výrez zo 100% - ného zväčšenia. Samozrejme zo 40 MPx Sony a 51 MPx streforomátu Fujifilm, sú tieto výrezy zmenšené, aby ich bolo možné porovnať s 30MPx Canonom.

Ako vidieť, farby Fujifilmu sú plnšie, najmä zelená na strieškach kostola a modrá farba oblohy. A nieje to len tým, že v nich je vo väčšej miere zastúpená žltá. Aj na záberoch z Canonu a Sony som sa pokúšal dosiahnuť úpravami podobnú farebnosť, a to aj pomocou funkcie selektívna farba, ale pri zvýšení úrovne žltej zložky, sa zmenil charakter ostatných farieb a celého záberu.

Ďalší snímok vyzerá byť na prvý pohľad, podobne ladený, zo všetkých fotoaparátov, avšak musím priznať, že na snímke z Fujifilmu (vpravo), som robil len minimálne úpravy, kým zábery z Canonu a zo Sony som musel  farebne upraviť, aby som dosiahol približne rovnaký výsledok. 

V tomto prípade sa mi však po úprave o niečo viac pozdáva Sony A7RII, nakoľko najmä šedá farba je o niečo neutrálnejšia a realistickejšia. Avšak je to spôsebené aj tým, že na mojom fotoaparáte je upravený Thin Filter pred čipom (nahradený tenším sklom), vďaka čomu fotoaparát produkuje neutrálnejšie farby, ale najmä ostrejšie snímky so širokouhlymi objektívmi Leica.

Na obrázku nižšie sú výrezy zo 100% - ného zväčšenia. Všetky snímky som rovnakou mierou veľmi jemne doostroval. Na záberoch zo stredného formátu si môžete pri 100%-nom zväčšení všimnúť v tieňoch artefakty, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako šum. Je to však akási fragmentácia štruktúry, ktorá vzniká len pri stredoformáte a práve pri doostrovaní snímku. Dá sa však veľmi ľahko odstrániť v akomkoľvek software na odšumenie.

Dynamický rozsah

Z hľadiska dynamického rozsahu sú na tom všetky tri fotoaparáty veľmi dobre. Mal som pocit, že stredoformátový Fujifilm môžem v prípade potreby "ponaťahovať"  o niečo viac, ale na štandardných záberoch, ako je tento, sú výsledky plne porovnateľné.

Nižšie môžete vidieť výrezy zo 100%-ného zväčšenia záberu. Miestom zaostrenia bola pouličná lampa. Všetky snímky sú jemne doostrené rovnakou mierou. na Fujifilme môžete znova vidieť jemné artefakty, ktoré pripomínajú šum (viď text vyššie).
	100% - né zväčšenie

Na záver som urobil porovnávacie snímky nočného Vlkolínca. Na tento typ fotografovania sa mi zatiaľ najviac osvedčil Canon 5D MKIV, a to napriek tomu, že snímky je potrebné pomerne zložito farebne upravovať. Canon má však veľmi dobrý dynamický rozsah, minimálny šum a najmä, najlepšie predpoklady na presné zaostrenie pomocou LCD displeja so zväčšením.

Sony A7RII má z hľadiska dynamického rozsahu ešte o niečo málo lepšie výsledky, avšak v spojení s objektívom Leica Tri Elmar produkuje prirodzenejšie farby. Avšak pri snímaní nočných záberov som mal  problém s manuálnym ostrením, nakoľko obraz v hľadáčiku a na LCD displeji bol pri snímaní v noci zašumený, a to aj napriek tomu, že si pri ostrení pomáham čelovkou. 

Fuji GFX50s má komfortný výklopný hľadák so slušným rozlíšením, takže manuálne ostrenie je pohodlné a presné. Napriek tomu sa obraz na LCD (resp. v hľadáku), nevyrovná kvalitou obrazu na Canone. Zábery nasnímané s Fujifilmom majú pomerne striedme a realistické farby, avšak farebné podanie sa mi pri nočných záberoch páči viac u Sony A7RII.

Nižšie je 100%-né zväčšenie, na ktorom môžete vidieť miesto zaostrenia (strom), a tiež aj to, ako sa fotoaparáty vysporiadali s preexponovaným rohom strechy chalupy.

Na snímku z Canonu vidieť vyššie zastúpenie žltej farebnej zložky. Záber z Fujifilmu pôsobí preexponovane, ale nieje to tak.

Fotografia  bola snímaná pri citlivosti ISO 320 a na žiadnom z fotoaparátov sa výraznejšie neprejavil šum.

Kvalita objektívov

Pri porovnaní kvality testovaných objektívov je na tom najlepšie Fujifilm GF32-64 mm F 4, ktorý sa vyznačuje špičkovou ostrosťou v strede i v rohoch, porovnateľnou s objektívmi s pevnou ohniskovou vzdialenosťou. Fujifilm má minimálnu chromatickú aberáciu a bravúrne zvláda protisvetlo i reflexy z bočného svetla.

Canon EF 11-24mm f/4L USM je taktiež vynikajúci objektív, ktorý sa vo väčšine parametrov  vyrovná Fujifilmu. Je dokonale ostrý na "širšom i dlhšom konci" a predstavuje naozaj kvalitný fotografický nástroj.

Leica Tri Elmar 16 / 18 / 21 f4 ASPH je tiež jedno z najlepších "širokých skiel" na svete, avšak jeho vlastnosti plne vyniknú až na tele fotoaparátov Leica, ktoré ich výkon ešte softwarovo optimalizujú. Na tele Sony A7RII tento objektív nedosiahne svoju maximálnu ostrosť a to najmä v rohoch, preto doporučujem so Sony používať radšej špičkový objektív Zeiss Loxia 21mm f2,8, ktorý produkuje so Sony A7RII ostrejší obraz a najmä stojí len štvrtinu z ceny objektívu Tri Elmar.

Záver

Každý z fotoaparátov má svoje výhody aj nevýhody. Výstupy z nich sú po úpravách do značnej miery porovnateľné, avšak stredoformátový Fujifilm GFX produkuje zábery v prirodzených, plných farbách, bez potreby výraznejších úprav.

Už pri prvom pohľade do hľadáčika vás opantá pocit, že máte v ruke nástroj, ktorý produkuje nádherné fotky a do veľkej miery ovplyvňuje ich charakter a kvalitu. Stredoformátový Fujifilm GFX, by som určite chcel mať doma.

Obraz z neho je plný, hustý a pripravený flexibilne prijať prípadné tonálne úpravy.  V spojení s objektívom 32 - 64 mm predstavuje to najlepšie a najkvalitnejšie riešenie z týchto troch porovnávaných fotoaparátov.

Predpokladám, že rozdiel medzi stredoformátom a Full Frame sa však najvýraznejšie prejaví až pri tlači na väčšie formáty a to nielen vo farbách, ale v samotnom charaktere snímku,  ktorý predstavuje súhrn vlastností od farieb, cez kresbu, spracovanie svetelných zdrojov v zábere,  3D rozmeru, atď. a pôsobí na celkový dojem a pocit z fotografie. Avšak...

Snímky z Full Frame fotoaparátov Canon a Sony, niesu v porovnaní so stredným formátom, vôbec také zlé a pre väčšinu výstupov, vrátane veľkoformátových fotografií, sú plne postačujúce. V prípade Sony A7RII a objektívu Leica Tri Elmar je tu navyše ďaľšia obrovská výhoda, a tou je nízka hmotnosť, integrovaný stabilizátor a malé, doslova vreckové rozmery. Cena je v tomto prípade porovnateľná s Fujifilmom, avšak existujú aj lacnejšie objektívy, ako je Tri Elmar, napríklad vynikajúci Zeiss Loxia 21mm, ktorý má ešte o niečo lepšiu kresbu v rohoch a stojí len štrvtinu z ceny objektívu Leica.

Zhrnutie porovnania

Ak Vám ide naozaj o najvyššiu kvalitu, robíte veľkoformátové fotografie, máte 9500.-Eur a nevadia Vám rozmery zrkadlovky, najlepším riešením je po každej stránke stredný formát - Fujifilm GFX50S. 

Ak však chcete malý a flexibilný fotoaparát, ktorý zvládne takmer to isté, pričom má obrazový stabilizátor, je menší a ľahší a vyjde na 5000.-Eur, potom doporučujem Sony A7RII s objektívom Zeiss Loxia 21mm.